Keď
sme boli malí, tešili sme sa do prvej triedy.
Boli sme malí, ale napriek tomu veľmi zvedaví. Prvý deň po prázdninách nás pán riaditeľ, pasoval za prváčikov, bol to úžasný pocit. Potom sme sa navzájom začali spoznávať. Začiatky nášho spoznávania neboli najlepšie. Však aj napriek tomu sme si z prvej triedy odniesli veľmi veľa zážitkov zlých, ale viacej tých dobrých. Náš triedny učiteľ, nás na hodine prvouky vzal do lesa, v polovici našej vychádzky sa nám, schoval a čakal ako zareagujeme, my sme začali kričať a báli sme sa. Po tomto napínavom zážitku sa na tom teraz iba zasmejeme. Prvá trieda prešla veľmi rýchlo.
Boli sme skoro všetci vyznamenaní. Keď sme na konci školského roka išli do kultúrneho domu na rozlúčku s deviatakmi a pre výsledky z druhého pol roku. Všetci sme sa posadili, prehovorila k nám pani zástupkyňa a uvítala nás. A už to bolo tu. Začali hovoriť mená detí, ktoré boli vyznamenané, a keď vyslovili naše mená, vytvoril sa nám obrovitánsky úsmev na tvárach. Prešla prvá trieda, druhá a prišla tretia.
Tak ako prešli tieto tri triedy, prešli aj ďalšie samozrejme. Počet vyznamenaných klesal, predmety pribúdali a k nim aj nové poznatky.
A teraz sme deviataci. Vzťah v našej triede sa po tých deviatich rokoch obrátil o niečo k lepšiemu. No stále to nie je žiadna sláva. Prišiel Monitor, prijímačky a všetko sa na nás rútilo a stále sa aj rúti. Tých deväť rokov prešlo veľmi rýchlo ani nevieme ako. Počas tých deviatich rokov viem, že škola nie je hop a skok cez potok.
Boli sme malí, ale napriek tomu veľmi zvedaví. Prvý deň po prázdninách nás pán riaditeľ, pasoval za prváčikov, bol to úžasný pocit. Potom sme sa navzájom začali spoznávať. Začiatky nášho spoznávania neboli najlepšie. Však aj napriek tomu sme si z prvej triedy odniesli veľmi veľa zážitkov zlých, ale viacej tých dobrých. Náš triedny učiteľ, nás na hodine prvouky vzal do lesa, v polovici našej vychádzky sa nám, schoval a čakal ako zareagujeme, my sme začali kričať a báli sme sa. Po tomto napínavom zážitku sa na tom teraz iba zasmejeme. Prvá trieda prešla veľmi rýchlo.
Boli sme skoro všetci vyznamenaní. Keď sme na konci školského roka išli do kultúrneho domu na rozlúčku s deviatakmi a pre výsledky z druhého pol roku. Všetci sme sa posadili, prehovorila k nám pani zástupkyňa a uvítala nás. A už to bolo tu. Začali hovoriť mená detí, ktoré boli vyznamenané, a keď vyslovili naše mená, vytvoril sa nám obrovitánsky úsmev na tvárach. Prešla prvá trieda, druhá a prišla tretia.
Tak ako prešli tieto tri triedy, prešli aj ďalšie samozrejme. Počet vyznamenaných klesal, predmety pribúdali a k nim aj nové poznatky.
A teraz sme deviataci. Vzťah v našej triede sa po tých deviatich rokoch obrátil o niečo k lepšiemu. No stále to nie je žiadna sláva. Prišiel Monitor, prijímačky a všetko sa na nás rútilo a stále sa aj rúti. Tých deväť rokov prešlo veľmi rýchlo ani nevieme ako. Počas tých deviatich rokov viem, že škola nie je hop a skok cez potok.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára