streda, 14. júna 2017

Posledný výlet

Sme deviataci. Máme za sebou príjmačky, Monitor a napätie trochu ustúpilo. Všetko sa dostáva zas do normálu. Zajtra,15.6.2017, je ten deň. Veľmi sa teším. Ideme do Štúrova. Verím v to že si  stadiaľ odnesieme veľmi pekné spomienky, na ktoré nikdy nezabudneme. Už sa neviem dočkať. Dúfam, že tam bude super. Nedávno sme sa dozvedeli, že budeme môcť byť na izbách aj po 5. Však je tam jeden háčik jedna z nás bude musieť spať na nafukovačke. Pravdepodobne to mám byť ja. Dúfam, že sa vyspím.

Luis Fonsi-Despacito






Táto pesnička je momentálne novým hitom. Je super na každom kroku počujem túto pieseň. Je perfektná. Ja osobne ju mám veľmi rada, počúvam ju stále. Je proste úžasná.

streda, 24. mája 2017

Miesto mojích spomienok

Park je miesto, kam chodím veľmi rada. Je tam ticho, ktoré mi umožňuje premýšľať nad mnoho vecami. Do parku chodím aj so svojou sesternicou Sandrou ona sa tam chodí korčuľovať a ja si len tak sadnem na lavičku a píšem básne. Je mi tam dobre a viem si tam perfektne oddýchnuť.

Objav sám seba

Pred rokom som sa nudila na hodine dejepisu. Tak som si vzala kúsok papiera a začala písať. Ani neviem ako som sa dopracovala k básni. Na druhý deň som napísala ďalšiu. A tak to pomaly a iste išlo na tú správnu cestu. Vytvorila som si blog, na ktorom uverejňujem svoje myšlienky. A preto by som sa s vami chcela podeliť o niečo, na čom mi skutočne záleží.

streda, 3. mája 2017

Našich deväť rokov

 

   Keď sme boli malí, tešili sme sa do prvej triedy.
  Boli sme malí, ale napriek tomu veľmi zvedaví.  Prvý deň po prázdninách nás pán riaditeľ, pasoval za prváčikov, bol to úžasný pocit. Potom sme sa navzájom začali spoznávať. Začiatky nášho spoznávania neboli najlepšie. Však aj napriek tomu sme si z prvej triedy odniesli veľmi veľa zážitkov zlých, ale viacej tých dobrých. Náš triedny učiteľ, nás na hodine prvouky vzal do lesa, v polovici našej vychádzky sa nám, schoval a čakal ako zareagujeme, my sme začali kričať a báli sme sa. Po tomto napínavom zážitku sa na tom teraz iba zasmejeme. Prvá trieda prešla veľmi rýchlo.
 Boli sme skoro všetci vyznamenaní. Keď sme na konci školského roka išli do kultúrneho domu na rozlúčku s deviatakmi a pre výsledky z druhého pol roku. Všetci sme sa  posadili, prehovorila k nám pani zástupkyňa a uvítala nás. A už to bolo tu. Začali hovoriť mená detí, ktoré boli vyznamenané, a keď vyslovili naše mená, vytvoril sa nám obrovitánsky úsmev na tvárach. Prešla prvá trieda, druhá a prišla tretia.
 Tak ako prešli tieto tri triedy, prešli aj ďalšie samozrejme. Počet vyznamenaných klesal, predmety pribúdali a k nim aj nové poznatky.
 A teraz sme deviataci. Vzťah v našej triede sa po tých deviatich rokoch obrátil o niečo k lepšiemu. No stále to nie je žiadna sláva. Prišiel Monitor, prijímačky a všetko sa na nás rútilo a stále sa aj rúti. Tých deväť rokov prešlo veľmi rýchlo ani nevieme ako. Počas tých deviatich rokov viem, že škola nie je hop a skok cez potok.

Posledný výlet

Sme deviataci. Máme za sebou príjmačky, Monitor a napätie trochu ustúpilo. Všetko sa dostáva zas do normálu. Zajtra,15.6.2017, je ten deň. V...